Leden 2015

Do frasa

12. ledna 2015 v 20:31 | nancythin
Je toto možné??? 2.1. som dostala prachy a keďže som sa deň predtým dohodla s kamoškou a jej frajerom, že ma zoberú do BA tak sme išli... Mala som sa tam stretnôť aj s jedným týpkom a skočiť si vypiť na oslavu nového života... Lenže čo čert nechcel, tá pi.a mi nedvíhala a nakoniec mi písla na messenger, že je obsadené... Také nervy som chytila, že som poprosila nášho šoféra o cigu a fajčili sme v aute... Na pumpe som si kúpila čipsy a domov sme došli o piatej. Mater mi povedala, že ma zoberie za 80euro mesačne, ak si budem sama variť, pokiaľ si stále myslím, že ma zdiera... Hahaha, toto má akože čo byť? Tak ty ma zderieš o toľké prachy a o 40euro menej na nájom si vypýtaš a myslíš, že mi to týmto splatíš? si myslím... Na druhý deň sme sa mrte pohádali, keď som o nej zistila dosť brutálne veci z minulosti a ona mi na to povedala len toľko, že patrím na psychiatriu, bo mám dáke halucinácie:D No dobre... Potvrdilo mi to veľa ľudí, ja to z hlavy nemám, a keby chcem, kľudne tých ľudí ku nám donesem... Teraz tŕpnem, kedy na mňa zavolá nejakú záchrannú zložku, vraj pre jej ochranu...

To napátie sa vo mne hromadilo a hromadilo a tak sa stalo čo?
Zas mám miu... Ale aspoň fajne chudnem z toho... Bo bolo 60,3 a už to je len 59,1... Super, ne?
Jedálniček:

Raňajky: 2krajce chlôeba s maslom a salámou
Desiata: nič
Obed: chipsy, vyprážaná pečienka so zemiakmi (grcanie)
Olovrant: všelijaké kekse, Delissa, Mila, Horalka, 3bit, Miňonky a potom to šlo do hajzla
večera: vyprážaná pečienka so zemiakmi( zas do hajzla)

ozaj, abych nezabudla... Miery som si merala:D ale pás radšej nechcite vedieť,lebo to neni normálne, aby niekto tak ukrutne pribral do pása len pri dvoch kilách hore...takže prsia 93 a boky tiež 93 :)

tak sa majte mačence:) dnes som na seba fakt hrdá, dokonca tak, že žerem cukríky a bez výčitiek, veď keď bolo 59,1 na večer do rána 60 nebude:)

papa:) :*

nikym nechcena

3. ledna 2015 v 20:36 | nancythin
No teda pisala sem si s pravnikom a vraj by to od bej nevysudil max po 30€ mesacne a na to je uz prilis stara aby mito vedela splatit skor ako zgegne. Tak aspon sem usla k strykovi ale ten do mna najebany picoval teda necitim sa tu dobre. Vraj ma mohla hebnut do decaku alebo brat cely dochodoj ako vdaka za starostlivost. Keby mal takto kasdy rozmislat ta decko zivi rodicov cely zvysok zivota. Len ma do deprimuje tie jeho reci. Opila sem sa a sfajcila. Asik uz pojdem spat. Spat az do osmeho by sa hodil veru... Tak pa

Hroznááá som :(

2. ledna 2015 v 0:21 | nancythin
No takže v prvom rade vám želám všetko dobré v Novom roku... A ďalej sa čo so mnou deje? Có prežívam? V prvom rade zas priberám. Podarilo sa mi to dať na 58,2 ale zas som vyskočila na 59,0. Mala som také nervy, že som si kúpila ryžové chlebíky, slnečnicové semiačka, acidko, jogurt... a čakám, kedy konečne s týmto stravovaním schudnem... No to by som nebola ja, keby som to nedo.ebala a neszaklincovala to prežerom a grcaním... A potom prežerom bez grcania ako posledné dva dni. Takže napr. dnešný jedálniček bol takýto:

raňajky: 4 obložené chlebík (hydinová šunková saláma, uhorka, vajco), 3 slané tyčinky(pečené posypané sezamom)

desiata:slnečnicové semiačka( nepočítala som na g ale už tretí deň jem 180gramový sáčok)

obed: bravčové pečené s kapustou a knedľou(2malé kúsky knedle a dva malé plátky mäsa, veeľa kapusty)

olovrant: omeleta so šalátom-grcanie, kokosová guľka, 2citrónové rezy, 2dobošky, snehová pusinka, likérový špic, 3kocky čokolády, pagáč FUJ!!!!

večera: 6 obložených chlebíkov-také ako na raňajky, slnečnicové semiačka, ryžový chlebíček

keby som včera nezjedla jogurt a acidko, mohlo to dopadnúť aj lepšie...a keby som nešla k babke vyžierať špajzu,ale na návštevu... asi začnem pri ich návšteve viac facebookovať a tváriť sa, že píšem SMS-ky...Bože prečo to na večer musím vždycky do.ebať??? veď nezačínam zle!! veď ráno zjem veľa, dva chleby. tak prečo večer vyžieram chôadničku? a prečo sa po obede dotlačím a vyrciam??? a prečo som aj po grcaní hladná, keď som pred obedom hladná nebola ale jedla som len kôli času? a potom robím nájazdy na chladničku, aj v noci... Dokonca aj teraz som hladná, ale asi to zaklincujem len semiačkami, vodopu a možno ryžovým chlebíkom a pôjdem spať.

inak, volala som tomu Petrovi, to je ten pán, čo mi prenajíma byt a v rámci priania všetkého dobrého v Novom roku som sa ho spýtala na možný termín obhliadky a vraj ôsmeho môžem dojsť, len mi pošle mailom kontakt na spolubývajúce,aby mi mal kto otvoriť. vraj sa dá aj zj ale nemám prachy... čo už...

A prečo som tak zrazu sa rozhodla pána Petra otravovať na Nový rok? Pretože som sa hrooozne pohádala s materou a potrebovala som istotu, že aspoň pre niekoho niesom nechcená a nepotrebná...Veď bude zo mňa podnájomník, nie? Teda bude sa odo mňa vyžadovať určitá zodpovednosť a naučím sa vedieť o seba postarať apod. Tomu som sa nikdy nemala šancu naučiť, lebo ma vychovala nemocnica, vďaka mojej je.nutej materi.

A prečo sme sa vlastne s materou pohádali? Kôli jedlu. Vraj furt vyžieram chladničku a tvárim sa akoby nič, keď to idem vygrcať do hajzla. Ja jej na to. že sa snažím prerobiť niečo, čo ona vyprdla len preto, aby mala z čoho žiť. Veď je to také jednoduché využívať vlastné ešte k tomu invalidné decko na peniaze.

Tu je pár citátov, ktoré mi do očí nikdy nepovedala, ale sú viac ako zrejmé: ,,kúp mi toto ako darček" , ,,zaplatíš nájom za celý mesiac aj keď si tento mesiac nebola doma ale v cvokárni vďaka mne, lebo som vychcaná," , ,,áno, jasné, že to ja som ti vybielila účty, kým si bola na psychine",,jasné, tvoja ségra ti tie prachy vrátila, lenže ja som si ich natrvalo požičala, vieš?"

A tu je pár fráz, ktoré najradšej mater používa, keď sa hádame: ,,ja som ťa živila 19 rokov, kým si nezačala sa sama živoť, tak mi tých 19 rokov dlhuješ" ,,ja som ti vybavila príjem, tak tie peniaze patria mne, takisto aj stavebné sporenie som ti platila, aj poistku , keď ti skončí poistka, bude patriť výplata mne" a toto, čo ma dohnalo až k slzám, bolo: ,,ak tie dlhy budeš zo mňa vymáhať súdnou vestou, vydedím ťa!"
Na váčšine týchto výrokov sa dá zasmiať, ale tento posledný je na zaplakanie... Fakt mám pocit, že pokiaľ so mnou pán Peter nepodpíše zmluvu, tak budem v pi.i a poriadne hlboko... Som ako stratená... Nechcená, každým lovená pre prachy, pre ktoré som ,,nepohla ani prstom", pre závisť okolia som šikanovaná, pľuvance, kopance, pohlavky, nadávky, urážky, zaliečnanie, smiech len čo prejdem okolo... Mám strach vyjsť von sama, dokonca aj keď mám sluchátka a nemusím ich počuť, lebo mi naposledy ublížili aj fyzicky, mám strach aj keď niesom sama, ale musím sa prekonať aspoň do obchodu a s5...A doma? spím, plačem, ležím v posteli a čakám, kým sa deň skončí, aby som mohla opáť zaspať, aby som nemusela aspoň na 8 hodín nemusela nič vnímať. často myslím aj na smrť, vtedy sa mi rozbúši srdce, zaplaví ma vzrušenie a doslova cítim ako moja duša vznešene lieta nad okolitým svetom, konečne slobodná...

Viem, som psychopat, ke´d takto rozprávam o smrti, akoby to bolo niečo úžasné, ale ja si neviem pomôcť. Možno peto, že som prežila pokus o samovraždu a bola zoči-voči smrti... Inak si to vysvetloiť neviem.