Březen 2015

Zase blbé obdobie...

22. března 2015 v 15:59 | nancythin
ahojte...tak už aj na mňa došlo...vrátili sa mi depky...asi budem musieť sa priznať cvokárovi, že nežerem léky... a najradšej by som bola, keby mi predpíše dáke poriadne silné antidepresívum, aby som bola odpálená... Zase sa mi totiž snívajú močné mory o fotrovi...viem, že je to blbosť, ale najradšej by som úplne prestala jesť, aby som zdochla, ale to nejde...mama do mňa večne hubuje, ža som hrozne schudla, že nemám ani kozy ani riť, e či chcem zas skončiť v cvokárni atď...ale aj tak sa mi chudnúť nedarí, stále mám 54-55 kilov, čo asi ostane večne, lebo nechcem riskovať pobyt v cvokárni, koniec-koncov, mám v poslednej doe aj iné problémy, napr. teraz tie nočné mory, toálnu nechuť k životu a k jedlu, mám pocit, že nič, čo urobím nemá zmysel, stále plačem, nechodím von, a keď som dnes chcela, nikto taký vonku nebol...Mám pocit, že všetko, čo sa deje, sa deje v môj neprospech...Akoby celý môj život bol jeden veľký omyl, akoby som do tohto sveta vôbec nepatrila...

ráno vstanem, idem si zapáliť, nasilu niečo zjem, depkárčim na fb, čítam, pričom ani nevnímam, čo čítam-niektoré vety si musím čitať aj 3x lebo vôbec nevnímam, potom zjem polovicu z obeda-len z druhého, polievky nejem...potom idem spať, alebo sa len tak bez duše flákam po vonku a keď ma to prestane baviť, idem domov, kukám telku, fajčím, odpisujem na fb alebo instagrame, lúskam semiačka, dám si fenolaxy a idem spať...

Tento môj život k ničomu nevedie...ak by som mala takto žiť celý život, jeblo by ma...preto asi poviem tomu cvokárovi, nech mi nasadí dáke antidepkáče a pak sa do dákej zmysluplnej činnosti dokopem...mám aj pocit, že sa vyserem na celé chudnutie, i keď chcme byť chudá, ale čím viac chudnem, tým viac do mňa okolie pičuje...mater mi povedala, že ak ma nájde grcať, vyjebe ma z domu, alebo pošle na to sľúbené doživotie v cvokárni ako mi to vravel primár...tam skončiť nechcem, preto musím konečne so svojím životom dačo urobiť, i keď tuším, že nikdy šťastná nebudem-určite ne v tomto hnusnom tučnom tele (vážim 54-55kg) ale v pakárni skončiť nechcem, nechcem sa večne rezať, mať depky, samovražedné myšlienky, báť sa vyliezť z baráku s týmito špekmi...

PROSTE SA MUSIM POZBIERAT TAKTO SA ZIT NEDA

Vraciam sa

17. března 2015 v 19:29 | nancythin
Ahojte, tak som s5 :-) stále pokračujem v zabehnutom režime a v tom, čo mi ide najlepšie:-( a to je mia... Vážim momentálne 55,1, teda najnižšie číslo, aké mi kedy ukázala moja váha:D Neviem, koľko by som chcela vážiť, ale určite nechcem mať malé prsia a plochú riť... A samozrejme nechcem stratiť menzes... Lebo chcem vyzerať ako žena a nieako decko...I keď ma stále lák byť vychudnutá na kosť-napr. 30kilo, ako jedna moja známa, ale bojím sa, že si dojebem žalúdok grcaním, lebo už teraz ma zvykne bolievať ľavá strana brucha, teda nemôžem grcať každý deň a viackrát...snažím sa aspoň raz do dňa, i ked dnes mi to nevyšlo a grcala som dva razy-lebo sme sa pohádali s materou...rozhodla som sa pred pár dňami, že sa odsťahujem a preto som od nej chcela vedieť, kedy ma vyplatí-má u mňa dlh, ktorý sa ráta na tisícky eur, pretože keď som dostala stavebné sporenie a zameškané dôchodky(invalidný mám) tak mi tie peniaze postupne vyberala z účtu, kým som bola na pakárni...preto som od nej tie prachy pýtala s5, ale ma poslala do piče...tak som jej povedala, že ostanem u nej, ale nebudem jej platiť nájom a budem si odkladať na knižku, na ktorú už nemá prístup a takisto ani na účet...má nejakú nový účet, o ktorom mi nechce povedať, ale myslím si ,že tie moje peniaze sú tam uložené a ona z nich funguje, lebo nie je normálne, aby niekto, kto má príjem 150 eur dokázal vyplatiť polovicu nájmu, stravovať sa a fajčiť pol krabičky za deň...dúfam, že ma nezavrie na psychiatriu, i keď pochybujem, lebo keď niekto neplatí nájom, to nie je dôvod...ale aj tak sa bojím, že si ten dôvod nakoniec nájde a zbaví ma svojprávnosti a môj účet prepadne jej ako môjmu zákonnému zástupcovi ak by som bola nedajbože niekedy nesvojprávna...a to ona mi vie ľahko vybaviť...podplatila dokonca primára cvokárne aby mi diagnostikoval schizu a obmedzil spôsobilosť študovať...ale ja sa nevzdám!!! psychologička mi povedala, že žiadnu schizu nemám, a že mater zo mňa robí debila...poradila mi zmenu psychiatra, aby som dostala odporúčanie na štúdium a potom by som si vybavila intrák a vrátila sa na školu, kde by som začala nový život... i keď neviem, či by som vedela pokračovať v chudnutí aj na intráku, lebo im tam dosť vadí, že grciam, ale to by sa dáko vyriešilo, napr. návštevou verejných wc v tescu-ktoré je hneď o zastávku ďalej ako mám školu...
Takl teda dúfam, že sa všetko na dobré obráti a neskončím dakde nesvojprávna v ústave pre debilov...Držte palce :-)
vaša Nancy... :-*